Manipulačný systém SmartGlass AI Lab má svoju podobu a prebieha jeho príprava na skúšky. Popri ňom pokračujú paralelné práce na digitálnom dvojčati a výskumnej kamerovej stanici.

Väčšina doterajšej práce na SmartGlass AI Lab sa odohrávala v dátach, výpočtoch a návrhoch. Vznikol pri nej dataset, v ktorom má každý výrobok zaznamenanú svoju cestu linkou, a na ňom stojí všetko ďalšie. V posledných mesiacoch k tejto práci pribúda niečo, čo má hmotnosť. Manipulačný systém má svoju podobu a prebieha jeho finalizácia a dodanie na skúšobné pracovisko.
Pre výskumný projekt je to dôležitý moment. Zariadenie, ktoré má s veľkoformátovým izolačným sklom pracovať kontrolovane a opakovateľne, prestáva byť modelom na obrazovke. Požiadavky na nosnosť, rozpätie a spôsob uchopenia sú určené a stroj, ktorý im má zodpovedať, dostáva konkrétne rozmery, materiál a hmotnosť.

Model na obrazovke nemá hmotnosť. Skutočný stroj áno.

Skôr než manipulátor zdvihne prvú jednotku, je potrebné presne rozumieť tomu, čo bude držať. Izolačné sklo nie je jeden výrobok. Jednotky sa líšia rozmerom, hmotnosťou, počtom skiel aj povrchom a každá z týchto vlastností mení podmienky uchopenia.
Preto vznikajú testovacie scenáre, ktoré rozdeľujú výrobky do skupín podľa toho, čo pre manipuláciu skutočne rozhoduje. Pri každej skupine je určené, čo sa má overiť. Ako pevne prísavka drží na suchom aj vlhkom povrchu, či na skle nezostávajú stopy, ako sa jednotka správa pri pohybe a pri ukladaní na stojan.

Dobrá manipulácia je tá, po ktorej na skle nezostane žiadna stopa.

Rovnakú pozornosť dostáva bezpečnosť. Zariadenie, ktoré pracuje s ťažkým sklom v priestore, kde sa pohybujú ľudia, musí zostať bezpečné aj pri výpadku energie, poruche alebo nečakanom zásahu obsluhy. Technické a bezpečnostné parametre sa preto posudzujú už pri návrhu, nie až pri prevádzke hotového zariadenia.
Digitálne dvojča výroby, v lete ešte len téma, má od jesene konkrétne ciele a finálne zadanie. Na tejto časti sa SmartGlass AI Lab spája s akademickým pracoviskom. Súčasťou zadania je aj zber obrazových dát zo skutočnej výroby.
Súčasťou tejto spolupráce je aj výskumná kamerová stanica. Bude snímať jednotlivé tabule skla na linke na včasné zachytenie chýb. Sklo prechádza popri kamerách a obraz vzniká riadok po riadku. Niekoľko kamier spolu pokrýva celú výšku tabule a snímanie je navrhnuté tak, aby zachytilo aj veľmi drobné detaily povrchu.
Stanica sníma sklo v širšom spektre svetla, než aké vníma ľudské oko. Časť tohto spektra je viditeľná, časť nie. Každá jeho oblasť ukáže na skle niečo iné a až spolu dávajú obraz, z ktorého sa dá vychádzať.
Stanica sa prispôsobuje linke, nie linka stanici. Je navrhnutá tak, aby nič z nej nezasahovalo do dráhy skla ani sa k nemu nebezpečne nepribližovalo a aby výroba pre ňu nemenila svoj priebeh. Návrh stanice sa dokončuje a pripravuje sa jej montáž.

Digitálne dvojča nemôže byť presnejšie než dáta, ktoré vidí.

Tri línie projektu sa tak dostávajú k sebe. Manipulátor, ktorý berie hotovú jednotku na konci linky, stanica, ktorá vidí každú tabuľu ešte pred jej zložením, a model, ktorý z oboch skladá obraz celej výroby. Ten istý obraz má pomôcť aj na samom začiatku, pri plánovaní nárezu, kde sa rozhoduje o využití každej tabule skla. Skúsenosť, na ktorej výroba skla stojí, sa tým nenahrádza. Dostáva podobu, ktorá sa dá merať a opakovať.

Na papieri je všetko ľahké. Teraz prichádza časť, ktorá má váhu.