Po roku beží SmartGlass AI Lab v niekoľkých líniách naraz. Práca s dátami pokračuje a popri nej dostávajú reálnu podobu prvé riešenia.
SmartGlass AI Lab má za sebou prvý rok. Otázky, ktoré boli na začiatku široko otvorené, majú dnes podobu konkrétnych technických zadaní. Dáta, pokročilé snímanie, manipulácia so sklom aj nástroje na vyhodnocovanie prestávajú byť témami analýz a stávajú sa vecami, ktoré sa dajú postaviť a odskúšať.
Rok je v priemyselnom výskume zvláštna jednotka. Príliš krátka na hotové riešenia, príliš dlhá na reči o začiatkoch. Je to však presne ten čas, po ktorom sa ukáže, čo z pôvodných predstáv prežije kontakt s reálnou tabuľou skla.
Veľká časť prvého roka patrila poznávaniu. Výroba izolačného skla generuje obrovské množstvo informácií, no ich hodnota vzniká až vtedy, keď sa dajú navzájom priradiť a čítať v súvislostiach. Úlohou uplynulého obdobia bolo zmapovať dátové prostredie výroby a navrhnúť spôsob, ako prepojiť históriu jedného výrobku od rezania až po výstupnú kontrolu. Bez tejto väzby by z výroby zostali len tabuľky, ktoré si navzájom nerozumejú.
Poznávanie sa pritom nekončí tým, že vzniknú prvé návrhy. Výroba sa mení a s ňou aj to, čo je o nej potrebné vedieť.
Testovacia výroba medzitým pokračuje a dataset s kompletne zaznamenanou históriou výrobkov stále rastie. Nejde o objemy, na akých sa dnes bežne trénujú modely. Ide o niečo iné. Každý záznam pochádza z reálnej linky, z reálneho skla a z reálneho prevádzkového prostredia. To sa nedá kúpiť ani stiahnuť.
K tejto práci pribudla ďalšia oblasť, ktorá dostáva technickú podobu: manipulácia s veľkoformátovým sklom. Na prvý pohľad ide o presun výrobku z miesta na miesto. Pri výskumnej práci však rozhoduje niečo iné. Či sa dá so sklom pracovať kontrolovane a opakovateľne. Aj drobná zmena polohy alebo pohybu dokáže ovplyvniť podmienky merania.
Manipulácia so sklom je disciplína, kde sa chyba nedá vrátiť späť. Tabuľa buď dorazí neporušená, alebo nedorazí vôbec.
Preto sa tejto časti projektu venuje pozornosť, ktorá zodpovedá jej významu. Porovnávajú sa rôzne konštrukčné prístupy a posudzujú sa voči tomu, čo výroba skutočne robí.
Srdcom projektu zostáva hyperspektrálne snímanie. Na rozdiel od bežných kamier, ktoré vidia to, čo vidí ľudské oko, hyperspektrálny systém sníma sklo v stovkách svetelných pásiem naraz a dokáže tak zachytiť javy, ktoré pri štandardnej optickej kontrole zostávajú skryté. Pozornosť sa dnes sústreďuje na samotný spôsob merania, na opakovateľnosť výsledkov a na to, ako z veľkého objemu obrazových dát získať informáciu, ktorá má pre vyhodnocovanie skutočný význam.
Spoľahlivý výsledok merania nikdy nie je lepší než podmienky, v ktorých vznikol.
Novou témou je digitálne dvojča výroby. Model, ktorý dokáže priebeh výroby nasimulovať skôr, než sa reálne stane. Zámer je pritom veľmi praktický a smeruje k lepšiemu využitiu každej tabule skla, presnejšiemu plánovaniu a menšiemu počtu prekvapení na linke.
Nie všetko pritom išlo priamou cestou. Časť technických riešení sa pôvodne pripravovala vlastnými silami, vrátane návrhu kľúčových komponentov aj ich samostatného obstarania. Praktické overovanie ukázalo, že pri niektorých z nich vedie k cieľu skôr spolupráca s externým partnerom.
Vývoj nie je vždy priama cesta. Časť poznania vzniká práve tam, kde sa pôvodný zámer neosvedčí.
Do projektu preto vstúpili aj externí partneri. Výskum tohto typu nerobí jedna firma sama a spolupráca so špecializovanými pracoviskami pokrýva tie oblasti, kde je odbornosť zvonku rýchlejšia a spoľahlivejšia než budovanie vlastnej.
Ďalšia etapa bude o overovaní. O skúškach, meraniach a porovnávaní. O tom, ako sa návrhy správajú vtedy, keď sa postupne dostávajú z dokumentov do prevádzky. Výroba skla je remeslo staré tisícky rokov. Pribúda k nemu vrstva, ktorá tu doteraz nebola: schopnosť pozorovať, zaznamenávať a predvídať udalosti v reálnej výrobe.
Prvý rok je za sebou. To zaujímavé sa ešte len začína.
